hm

Ako som po minulé roky 1. apríl nenávidela! A ako som sa škodoradostne tešila, keď  v kalendári vyšiel na víkend!

So zúfalým pohľadom a strachom som od septembra očakávala dnešný dátum... Čo všetko si budem musieť v triedach odpykať? Zvyknutá od tých bývalých na vymenené lavice, vymenené pozície učiteľ - žiak, "prekvapenia" v triednej knihe (ehm, a nielen na 1. apríla), padajúce stoly, čímsi potreté umývadlo, tabuľu a neviem čo všetko... na kopu "humoru", po ktorom som zvyčajne šla domov vystresovaná, nahnevaná a bez funkčných hlasiviek.

Dnešný deň nastal a nič. Teda, takmer nič! Iba moja trieda - a mám skutočne pocit, že viac-menej mojou zásluhou - sa o čosi pokúšala. Nápis na dverách "pozor vedro", prevalený (ale prázdny!) smetný koš a skrytá krieda však len s veľkým nadhľadom dokážu konkurovať bežnej tvorivosti bývalých žiakov. V podstate som bola potešená, že sa nemusím rozdrapovať a tváriť urazene, že i hospitácia riaditeľky v tento deň dopadla dobre, ani proti skúšaniu nikto nič nenamietal... ale... je mi nejako smutno... Zaspomínala som si na rev niektorých žiakov, aká som ja beštia, že v takýto deň mi vôbec napadlo skúšať, na videá a fotky, ktoré dodnes neviem, kedy kto vytvoril, na zbierku hračiek na ich pokreslených a polepených stoloch, na znetvorené nástenky (teraz mi prázdny obal z horalky ako jediná relikvia na nej pripadá milý), na lemravé kroky smerom k triede a namosúrený komentár - čo je na tom už len také zlé, prísť na hodinu o 10-15 minút neskôr... veď  kedy majú dojesť tie nanuky???... na nekonečné ospravedlnenia, že bol koncert, súťaž, futbal... alebo práveže nebolo nič... ani svetlo! Tak ako sa mali teda učiť? Beda, napadlo mi toho veľa... Ani to sem nemôžem všetko popísať.

No... 1. apríl za nami a mňa by tak veľmi zaujímalo, či ich tá tvorivosť prešla... Alebo si na nových školách ich noví profesori tiež odniesli svoje... Ak ste náhodou jedným z nich a už teraz sa desíte budúceho roka, hlavu hore :) Možno vám ten strach vojsť do triedy bude raz veľmi chýbať...