hm

Zelenina, ovocie, syry, jogurty, mäská a mňam-mňam všeličo bez škodlivých chemických látok, ak - tak len s minimom e-čok, bez použitia postrekov, urýchľovačov rastu a pod. Aaaale, veď ja tejto bioexplózii tiež verím a je mi to nesmierne blízke a milé, nesmierne sympatické a lákavé... a odkedy tomu všetkému klesli aj ceny... Len mi niečo na tom bioošiali nesedí.

"Babka žila na dedine a jedla slaninu na poli. Špinavými rukami! Špinavými! Počuješ? A aká bola zdravá," hovorila mi mama vždy, keď som letela k umývadlu vydrhnúť si dlane. Myslím, že nikdy mi na čistých dlaniach nezáležalo, ale robila som to najmä z trucu, že ma k tomu v detstve nútili. A tak som to vehementne preháňala. Nech majú, čo chcú! Zdravotníci...

Lenže vidina babky na poli so zablatenými rukami, krajcom chleba a slaninou sa mi páčila. Páčila sa mi aj myšlienka, že takto neumytá jedla potom ovocie zo stromov, z kríkov... Navyše táto babka bola pre mňa vždy predstaviteľkou telesného i duševného zdravia. Vyhrabala sa zo všetkého, všetky problémy vedela uniesť... dodnes je jednou z najvitálnejších bytostí, aké poznám.

Babka odhalila BIO. :))) Áno, áno, áno, ja viem, mala by som sa krotiť. Lebo to bio neodhalila len moja babka, ale kopa babiek a prababiek, dokonca aj dedkov a pradedkov. A úplne bio boli už obyvatelia jaskýň. Ehm, taký biomamut...

Len keď my sme takí tupučkí a prikyvujúci. Vždy sa nám páči, čo letí. Keď to boli v minulom storočí veľké, čo najumelšie vyzerajúce deliciusky s až nezdravolesklým povrchom, dali by sme všetko za ne, aby sme ich mali. Nik na celom svete by nás nepresvedčil, že tie ružové zákusky maju v sebe umelé farbivá a lízanky... a cukríky a a a... bolo to moderné a bolo to fajn. Chcela by som vidieť v roku 1985 nejakého odvážlivca, ktorý by na Slovensku vykrikoval o bioproduktoch a uprednostnil škaredé "sedlácke" jablko pred parádnym kusom spod pultu...

Ale na to sme zabudli, lebo teraz obchodné reťazce nahodili reklamy krásnučkých ľudí s nálepkou bio. A čo je bio, to sa počíta. Dnes.

Chúďa babka. Myslím, že jedným zo spôsobov, ako si udržala psychické zdravie bolo najmä to, že nehltala, čo práve letí, ale žila, ako to prišlo. No napriek tomu sa neviem ubrániť pocitu, že jej musím dať vedieť, ako desne je v tomto období jej životný štýl IN. A bol by ešte viac, keby som ju vedela ukecať na jogu alebo soľnú jaskyňu... Ach, jaj, musím to premyslieť!