hm

Bola by som hrdá na to, ak by to bolo z mojej hlavy, ale bol to film... film, ktorý som videla dávno, ale ktorý ma svojou myšlienkou oslovil...

Bola dievčaťom, ako každé iné, ibaže vždy - v ten istý deň v mesiaci - sa menila na vlčicu. Nenávidela ten deň, neznášala pocit, keď si ráno nespomínala, čo robila v noci, kde bola a čo sa stalo. Zväzovala si ruky i nohy, zamykala sa v izbe, vyhýbala sa v ten deň ľuďom, odmietala rande i iné stretnutia... a vždy znova a znova dúfala, že tá vlčia nočná mora navždy skončí. Neskončila. Nič nepomohlo. Chcela byť skutočnou ženou, ale stále bola sčasti vlkom. Akokoľvek neznášala svoju zvieraciu podobu, opätovne sa na ňu menila a opätovne utekala od ľudí, z domu, z mesta na tých zopár hodín do lesa...

Nespomínam si, kam a za kým šla, ale ktosi jej poradil, aby túto zvieraciu "tvár" na pár dní prijala, aby sa jej nebránila a skúsila s ňou žiť. Na počudovanie, ako vlk sa nezmenila nechtiac na ženu, všetko mala pevne pod kontrolou a... keď znova prišla tá chvíľa, že si ona sama na pár hodín zvolila ľudskú podobu, zistila, že v tomto svete ako človek nemá čo robiť. Že to, čo vždy chcela, je inde, že jej miesto je medzi vlkmi, v lese, v spoločenstve zvierat... Nadobro sa ochotne zmenila na tvora, ktorého dovtedy tak nenávidela a pochopila, že svet, pred ktorým od detstva unikala, je jej pravým domovom.

Nemusíme sa hneď meniť na vlkov, bol to predsa len trochu sci-fi film, ale nebojujete aj vy stále s niečím, čo je možno vašou pravou identitou?