hm

Na aukcii dedkových krajiniek a portrétov získali viac peňazí ako čakali. Takmer osemstotisíc korún pribudlo na Mirov účet hneď na druhý deň ráno. Spokojne odoslal dlžnú sumu maminým sestrám, naplánoval rekonštrukciu kúpeľne i výmenu okien a zavolal podnájomníkom vo svojom byte, aby ho do dvoch mesiacov uvoľnili. Robil to automaticky, bez väčšieho citového zaujatia, bez väčšej námahy. Bolo mu to jedno. Zvykol si, že mu v živote veci súvisiace s peniazmi vychádzajú, že sa mu darí - zhromažďuje, investuje, uzatvára kontrakty, občas až nechtiac podniká... Postratý život! Všetko má presne tú podobu, ktorú má mať, len línia jeho osobného života naberá nejaký katastrofický spád. Klikol na stránku s exotickými zájazdmi. Nový Zéland. Presne to, čo potrebuje. Nový Zéland. Objednať. November. Zaplatiť. Číslo účtu. Vybavené. Nový Zéland. Iný svet. Snáď je to to, čo chce.. Adrenalín, voda, vietor, opačná strana zemegule...

Pozrel sa na kôš, čo mu pred záverom oslavy priniesla Eva... Tánin podpis, výhovorka a bez rozmyslu nahádzané zbytočnosti. Nemal chuť ho rozbaľovať. Darčekové koše boli tým posledným darčekom, ku ktorému on pri výbere skĺzol, len keď už skutočne nevedel čo. A to bol chlap! Ako si mohol myslieť, že Táňa chce prísť? ...že sa včera v telefóne pozvaniu potešila? Veď ona... Je taká istá, ako bola. Vypočítavá a... Postavil sa. Vypol monitor. Mal by sa pobaliť. Oslava na chate s kamarátmi mu snáď pomôže roztrieskať myšlienky a možno aj roztrieskať seba.

Taliani boli tam, kde mali. V lietadle smerom do Talianska. Šéf bol spokojný. Aj Petra. Volala, že práve prišla z Krku a všetky novinky musí s niekým okamžite prebrať. Sľubovala Táni - ako vždy - že sa bude musieť držať stoličky, stola, sedieť, lebo tomuto fakticky nemá šancu uveriť... Keby dievča vedelo, čomu ona bola schopná v posledných dňoch uveriť! Ale to nič. Dohodli sa - večer v meste a tam vyriešia, čo ďalej. Hlavne nech je to poriadne vzrušujúce a má to chuť flirtu. Petrine slová. Táňa sa pri nich len pousmiala. Bodaj by! To by ale v čase Petrinej neprítomnosti nemohla vyjsť úplne z formy...!

Keď si vyložila nohy na stôl, zapla televízor a pustila sa do vrecúška gumených delfínov, prišiel otec. 

"Prečo si včera neprišla?"

"Kam? K tebe?" Ešte to tak!

"Ku mne? Načo. K Mirovi! Na oslavu..."

Táňa vyvalila oči. Vrecúško s delfínmi jej vypadlo z ruky: "Čo ty máš s... Mirom? Odkedy si jeho hovorca?" Hlas sa jej nebezpečne zvyšoval.

"S Mirom? Ale...," sadol si na stoličku a tajomne sa usmieval, "...s jeho mamou mám syna."

Syna? Syna! Syna... Zvrátená rodina! Zohla sa k popadaným delfínom. Ona spala so svojím bratom? To jej nikto nemohol skôr povedať? To jej nemohli povedať aspoň pri zásnubách? Čo je toto za sprostú hru? Nie, nie...: "Počkať, takúto volovinu ti nezožeriem!"

Otec mávol rukou. Zasmial sa, tento raz úplne nahlas. Asi pochopil: "Nie, moja zlatá, Miro nie je tvoj brat... máme s Katkou malého syna. Iva. Má dva roky. Asi tak nejak."

No, márnosť šedivá! Delfínikovia zostali na zemi. Táňa sa posadila k otcovi a do podrobna si vypočula nepoznanú love story z jej zásnubného dňa. Vypočula si, ako sa s Katkou na oslave zabával, ako si pripomenul roky svojej mladosti a ako to od včerajšieho večera vyzerá s ich vzťahom nádejne. Aj Miro im žehná...

Takže teraz sa bude musieť držať Petra. Žiaden nočný úlet na pláži, žiadna neviazaná zábava, hoci aj s tuctom očarených domorodcov, sa tomuto nevyrovná. Ok, dobre... Má brata. Vlastne dvoch. Mira sa už nikdy vo svojom živote nezbaví. A navždy bude musieť akceptovať zvláštne chorobné chúťky svojej rodiny... Otcovi aj sebe naliala pohár brandy. Opláchla delfínikov a hneď si dala troch do úst. Mala chuť poriadne sa tomuto celému zmätku zasmiať.

"A čo Miro? Bol smutný, že som neprišla?"

"To neviem," otec skúmal tvar želatínového zvieraťa, "celý večer ťa vyzeral. Ale keď si neprišla..."

"Našiel si náhradu, čo?"

"To nebudem rozoberať. Zavolaj mu!" 

Najskôr brandy, zvieratá, Petra, divoký večer a potom sa uvidí. Milý braček, tak rada ťa zase počujem... Ha, ha, ha! To dopadne! To bude skutočne neplánované pokračovanie ich tajomného vzťahu. Hrabličky, kočiarik, spoločné fixky, oslavy a rodinná stedrovečerná hostina. Harmónia ako vyšitá! Áno, áno, presne toto potrebovala... Len keby naozaj...