hm

Hneď ráno stála s niekoľkými taštičkami na Maria Hilfe Strasse a spokojne sa pozerala okolo seba. Že bude mať šaty tušila už včera, ale že jej pribudnú tie nové vypasované džíny a tucet rôznorodých tričiek, o tom sa jej ani nesnívalo... Pche, aké pohodlné a znesiteľné... Stretnúť len tak náhodou bývalého a spraviť si jemné odškodnenie na duši (a v skrini) môže dopadnúť celkom dobre... Po krátkom prehováraní si vydobyla aj kávu v jednej z viedenských rohových kaviarničiek a na červenej stoličke rekapitulovala svoje úlovky.

Mirko čítal noviny a mal ju - mierne povedané - na háku. Ale v tomto prípade mužské švitorenie naozaj nebolo potrebné. Tu nešlo o prežívanie citov, ale o chladnokrvné nákupy a v neposlednom rade o zápis do fiktívneho denníka, ktorý predloží Petre, čo všetko sa jej počas takého krátkeho času podarilo prežiť! Len čo však zoškrabala poslednú penu z dna šálky, Miro ju dotiahol do auta a s netrpezlivým Nestíhame! ju odviezol domov. Rýchlo sa obliecť a upraviť...

...a ešte jedna maličkosť. Na prste sa jej skvel zásnubný prsteň. Nebol síce daný v pokľaku na nábreží, ale nebol od Mira ani prvý a nebol ani prvý, ktorý mu bude musieť vrátiť, no to neprekáža! Zaujímalo by ju však, ako mu mohol v hlave skrsnúť nápad, že po tom, ako ho ona zloží z ruky, on ho v krásnej zlatej škatuľke ponesie svojej súčasnej ako znak usmiernenia a nádeje na budúci život... No, debil! Imbecil! Ale nech! Jej sa to netýka!

V reštaurácii, kde prebiehala prezentácia bolo plno. Táňa s Mirom sedeli pri stole v strede, vedľa bola tá hnusná biela tabuľa, na ktorú mieril projektor. Miro vysvetľoval, chválil, argumentoval, Táňa sa pozerala vôkol seba. Cítila sa náhodou neuveriteľne fajn - reprezentatívne, skvele, ako pravá snúbenica úspešného podnikateľa... Pohľadom skúmala ostatné snúbenice a priateľky, nič moc, nič moc, samé husi a kačice... samé... Nie! Nie! Nie! Do kelu! Dano! Strapateé polodlhé vlasy mal vážne fantasticky upravené, bol decentne neoholený a mal na sebe oblek. Ležérny... Na ležérne obleky mala slabosť. A aj na Dana. Ale ako mu vysvetlí toto? Ona je snúbenica, snúbenica! Však mu donekonečna trepala o svojej nezávislosti... Z tohoto sa nevylíže!

Na Dana však snubný prsteň pôsobil ako magnet. Hltal ju pohľadom tak, ako ešte nikdy. Hneď po oficiálnych aktoch prišiel k nej a akosi zamatovo povedal: "Si krásna. Úžasne krásna. Čo tu robíš? A zasnúbená...?" Pri slove zasnúbená famózne preglgol. Táňa sa zasmiala:

"Sú aj horšie veci... ako napríklad svrab a tak, nie?"

Iba prikývol. Mierne ju pohladil po ruke, ale strhol sa: "Prečo si mi to nepovedala?"

"Netýkalo sa ťa to! A vlastne... nemal si ty niekde liezť?" predniesla s takou chladnokrvnou vážnosťou, až sa od radosti vnútorne riadne zachechtala. Tak tu to máš, horolezec! Kto ti kázal unikať mi spod rúk? Kto ti kázal hrať sa na tajomného donchuana? Pekne si to zbašti! Aj so šalátom!

Medzitým Miro nervózne obiehal okolie, kým Táňu nenašiel. Dano sa pri pohľade naňho stratil, len stihol zašomrať čosi v zmysle určite zavolám a už ho nebolo. Zvyšok prezentácie bol nudný, ale Táni to bolo jedno. Toľko úspechov za deň? Toľko splnených snov! Ach, jaj, jaj... dovolí somárovi, aby u nej spal, kým ho tá jeho krasotina nevezme späť. Ak to má mať tieto účinky na jej peňaženku, skriňu, náladu a hlavne na chlapov, stojí to za to!

Pred spaním sa zahrala na zlú mačku (zavrieskala a pritúlila sa), čím mu jemne naznačila, nech si svoje bývanie láskavo čo najskôr rieši, ale veľmi veľmi jemne... V skutočnosti - ale o tom vedela len ona - sa niet kam ponáhľať! Aj ten prsteň na jej ruke sa jej nejako podozrivo začína páčiť.