hm

Sedela oproti Mirovi v záhradnej reštaurácii, popíjala drahý miešaný nápoj a vyjedala ananás z ovocného šalátu, ktorý jej objednal. Bola rozhodnutá sa pýtať, pýtať... veľa sa dozvedieť o mužoch, ich pohľade na svet (na ženy, áno, predovšetkým na ne), o ich zmýšľaní... K tomu záveru (aj keď nebol nijako preborný) ju priviedla jej krátka intenzívna úvaha. Obliekla si najkrajší úlovok z viedenského nákupu - šaty, pri ktorých v sobotu aj mrzutý a apatický Miro zahmkal - a vydala sa na výskum. Nič iné ako priame otázky jej nenapadli. Miro bude vhodný objekt. Miro je neutrálny a dostatočne "mužský".

"Prečo sú chlapi také svine?" vedela, že podobné otázky sa takto nekladú, ale mala málo času. Mirko pravidelne kontroloval hodiny a to ju znepokojovalo.

"Muži sú svine?" spozornel. Nerozrušilo ho to však dostatočne. A už vôbec nie tak, ako čakala. Pomiešal si svoje presso a usmial sa: "Vlastne hej, dajme tomu, že sú... A čo? Ženy nie sú? Využívajú chlapov, kým prameň tečie... myslím finančný... a potom ich okašľú a nájdu si iný zdroj. Nie je lepšie okašľať ich skôr?"

"Počkaj, v tom sa nevyznám."

"Ale vyznáš, moja milá! Ty si excelentný prípad, ty si tá, kvôli ktorej aj tie občasné nepotvory padnú na hubu... Ty mužom ukážeš svoju vypočítavosť a oni, chudáci, už nikdy nebudú, ako boli... Ale mne je to vlastne jedno..."

Kým sa po incidente s Romanom cítila ako vyradená trúba, teraz sa k tomu ešte pridal Mirov nevšímavý pohľad, arogancia a patričná dávka nenávideného mne je to jedno:  

"Ako ti to môže byť jedno? Nechceš nájsť ženu, s ktorou budeš napríklad... no... taký že... šťastný?"

Teraz sa skutočne prekvapil. Priam mu zabehlo: "Ty hľadáš chlapa, s ktorým budeš šťastná?"

Prikývla. Je predsa prirodzené, že všetci kohosi takého hľadáme, nie? Ale nepovedala to. Miro ju predbehol:

"Tak sa nad sebou zamysli!... A vieš čo? Ja sa skúsim tiež zamyslieť nad sebou a zistiť, prečo sú muži grázli, ktorí okrem týrania žien nič iné vo svojom prostoduchom živote nemajú na práci, ok?"  zdvihol sa. On sa zdvihol! Mal urobiť všetko možné len nie pohodiť päťstokorunáčku na stôl a vzdialiť sa. Odišiel. Zamrmlal, že ho dnes v noci nemá čakať, že má čosi dôležité a zavŕšil to tým nechutným anglickým "sorry". Prečo odišiel? Odišiel, odišiel od nej, keď sa tak upravila...

Toto mu nedaruje. Nahodená - nenahodená! Nápadná - nenápadná. Ide ho sledovať. Jedno šťastie, že šiel peši. Mala ho pod palcom. Vidina, že zistí, ktorá ženská dostala dnes večer prednosť, ju hnala za smetiaky, dovoľovala jej skrývať sa za hrdzavou telefónnou búdkou, nevnímať hlúpe poznámky stavbárov a taxikárov... Tú ženskú príšerne nenávidela. Ešte netušila, čo jej vyvedie, ak sa jej tá mrochta dostane pod ruky, ale vedela, že ju to bude bolieť... Ocitla sa v trávniku za stromom s perfektným výhľadom do pivárke. Úbožiačka! Isto to bude nejaká nechutná ožranka. Žeby študentka? Žeby Mirko dostal chuť na mladé žabky? Úchylák, netvor...!

Nech hľadela, ako chcela, po ženskej ani stopy. V pivárni sa to hemžilo samými chlapmi. Podávali si ruky, poťapkávali sa po pleci, pili a rehotali sa... Zničená sa buchla hlavou o strom. Ešte ani oči nemá komu vyškriabať!

Doma si ľahla. Bola poriadne rozhodená, neistá, nespokojná, smutná. Dlho ležala a pozerala do stropu. Nič ju netešilo... Snáď len nie kvôli tomu debilovi je takto mimo? Snáď jej nechýba?... To by jej ešte bolo treba ku šťastiu!

Pozrela sa na jeho ruksak, vstala a... neotvorila ho. Niečo ju zastavilo.

Ráno s prekvapením zistila, že v mobile jej o štvrtej ráno pribudla sms-ka: "Chýbaš mi." Nič viac! Hm, hm... toto sa na nikoho zo série jej chlapov nepodobá! Alebo žeby... predsa?