hm

Toho mi bol asi fakt čert dlžen! Pracovať ako učiteľ... (Nie, nejdem nadávať na plat a spoločenské neohodnotenie - to som už robila a to budem ešte robiť!)... ale vidieť tých mladých ľudí nabitých energiou a sama sa potrepkávať s dvomi igelitovými taškami, so sklesnutou hlavou a s jediným snom - spať aspoň 5 hodín - domov... ma niekedy vážne ubíja.

Chce sa mi vyskočiť z vlastnej kože, vybehnúť na ulicu, len tak s kamarátkou sedieť na obrubníku, len tak neprísť domov, len tak si kúpiť najnepotrebnejšiu zbytočnosť... s najvážnejsím výrazom v tvári sa začať venovať tej najextravagantnejšej záľube, počúvať vyhrotený hudobný štýl a mať na sebe - síce trápnu - ale mne takú vlastnú drobnosť, napr. smiešny červený gombík na krku... a neviem čo všetko... vlastne viem, ale nechcem to tu vypisovať!

Všetci chú byť dospelí. Chcú zarábať, mať vlastné bývanie, vlastné možnosti, ísť kam a kedy chcú... A keď je to všetko naraz realitou, zistia, že to vôbec také jednoduché nie je. Zárobok je individuálny (ja o ňom radšej dnes naozaj nechcem ani ceknúť), bývanie je na naše pomery zvyčajne obmedzujúce, vlastné možnosti končia u 80% ľudí pri krvopotne vybavenej letnej dovolenke (a to ani nie všetci idú tam, kam chcú) a na príjemné posedenie s priateľmi, kino, divadlo, turistiku a pod. zvyčajne nezostane ani času, ani síl, občas ani peňazí...

Navyše to Jeeeho, vieš čo sa mi stalo? Akože fakt totálna haluz... vystrieda  vyrovnané Áno, máme sa dobre. Aj tú sedačku sme už dali dokopy, aj pre malého Janka sme našli vhodnú škôlku... a začína sa zvýhodňovať aj tá investícia... A v podnikaní? Dá sa... Tak rada by som v týchto chvíľach predniesla niečo iné, také, aby sa nám všetkým rozjasnila tvár ako pred rokmi..., ale tiež ma zamorila dospelosť, problémy, dennodenné účty, igelitové tašky, pracovné povinnosti a spol. Nedá sa, skúšam to už rok a je to zo dňa na deň horšie a horšie...

Našťastie existujú svetlé body: písanie si s kamarátkami na nete, posedenie v cukrárni či kaviarni bez pohľadu na hodiny, prechádzanie s kamarátkou po tme okolo Dunaja, skrývanie sa po obhajobe dizertačky za rohom školy, aby nás s cigaretou náhodou nevideli (hej, hej, v mojom veku), kreslenie obrázkov s venovaním, občasné vyškrtnutie si všetkých povinností na deň z diára... a ako učiteľka mám tú špeciálnu výhodu, že aj prázdniny (resp. dovolenka, ale to aj tak nikomu nevysvetlím)... Ďakujem za to, že tie svetlé body sú. Želám si len, aby ich bolo viac. Oveľa viac.

A... spravili ste dnes vy niečo, čo sa vymyká zo schémy dospeláckej normy? Čo tak skúsiť to, aspoň raz za čas...