hm

Sníval sa mi sen.

Teda, odkedy sa raz dedko pri tejto vete pozrel na mňa veľmi nepekne, čím mi naznačil, že obsah snov sa nepatrí hovoriť, tak sa snažím svoje nočné príbehy nereprodukovať, ale tento musím.

...takže sen. A v ňom som si kupovala malú škatuľku s predvyšívanými vzormi Včielky Maji (hm, áno, niečo na tom dedkovom varovaní bolo) a k tomu jeden maličký notes. S nákupom som vypochodovala k pokladni, kde sedel malý, prekvapený a vysmiaty Vietnamec. V miestnosti s ním boli ešte štyria ľudia, ktorí zhodou okolností zaujato sledovali televíziu. Po iných zákazníkoch ani stopy... Vietnamec nablokoval a a nesmelo vypľul: "Tridsaťosem eur." Skoro ma roztrhlo... za jednu zbytočnosť s Majou a jeden notes 38 eur??? Rozvrieskala som sa v tom sne na neho, kričala som, kým mi hrdlo stačilo, tak, tak, presne tak, ako by som to rada spravila častokrát aj v realite... A potom sa ho ktosi z tých štyroch, ktorí mimochodom, vďaka môjmu revu, už prestali televízor pozerať, spýtal, prečo toto spravil, a on odvetil, že on predsa tomu nerozumie... Áno, áno, vrieskala som ďalej, veeeľmi trefné!

Veľmi! A na to som sa zobudila. Presne. Vietnamec zo sna to vystihol. Veď oni (a teda zďaleka nie len Vietnamci) v tých našich obchodoch tomu, čo robia, zvyčajne vôbec nerozumejú. Len tak kdesi v nich skrsol nápad podnikať, kdesi (tam, kde všetci alebo tí pred nimi) zohnali tovar, kdesi im svitlo, že toto by mohlo stáť 20 eur, toto 30, toto pokojne 59,90 a podnikajú! Nemám na mysli len tržnicové obchody, Miletičku a spol., mám na mysli aj naše super hyper perfektne štýlové nakupné centrá, reštaurácie a kaviarne, v ktorých (a fakt čo ak len preto, že tomu čašníčka alebo majiteľ nerozumejú) stojí káva do troch eur, famózny miešaný nápoj sedem atď... inak, ceny mám z tých upútavok na baroch, osobne by som túto sumu za nič podobné nedala.

Teta mi kedysi hovorila o podnikaní vo Švajčiarsku. Dnes sa už trochu bojím, že aj to je len taká legenda... ale vraj tam si naozaj zákazníka obchodníci vážia a majú k nemu osobný prístup. No, jednak pri švajčiarskych platoch a účtoch v švajčiarskych bankách nemusia kvôli 38 eurám ani zákazníci zdrať predavača z kože, ale pravdepodobne sa tam môj sen a moja realita až tak nerealizujú... Osobne aspoň poznám jedného, čo sa k ideálu švajčiarskeho podnikateľa blíži - nášho zeleninára Ľuboša. Sama viem, koľko sa pri zháňaní tovaru nabehá, viem, koľko aktuálnych zliav mi už vymyslel, okrem debaty o cene papriky sme stihli aspoň okrajovo povedať aj o čomsi inom a minule zastavil na zastávke mhd môjmu manželovi a zobral ho autom domov!

Takže, ono sa to dá, len asi bude treba tých, čo tomu nerozumejú, odtiaľ dostať preč! A nemyslím si, že postačí len z obchodov, asi bude treba rúbať aj na o... dosť... vyšších miestach...