hm

V pondelok ráno nahnevane pozrela na veľkú kyticu a Mirov ruksak pohodený pri skrini. Logický dôvod, prečo ho včera vpustila dnu, nemala. Oblbnutá uspávadlami mala akúsi nostalgickú náladu, do ktorej jej spomínanie na časy dávno minulé prišlo vhod. Teraz však pocítila odpor ku každučkej čiastočke, ktorá sa na toho debila viazala...

A do toho všetkého jej ešte zavolali z práce: "Ako dobre, že si doma, príď! Dotrepali sa tí Francúzi a ako na potvoru im nemá kto prekladať." A ako na potvoru iba ona bola k dispozícii - jediná nedovolenkujúca chudera! Cestou do kancelárie si veľmi presne sformulovala svoje požiadavky, v ktorých nezabudla podčiarknuť, že toto jej skutočne nabúralo dnešné plány a cestu do... do... napríklad do termal parku musela s veľkým sebazaprením zrušiť. Šéf jej sľúbil dvojnásobné finančné odškodnenie, a tak si popoludní mohla spokojne dopriať túlanie sa po obchodoch. V Tescu narazila na Romana! Na Romana!

"Ty nie si v Talinasku? Ty zmrd!" ovalila ho svojou prudkou reakciou pri regáli s domácimi potrebami. Začervenal sa. Skutočne sa začervenal. Aké dobré... Táni sa uľavilo. Milovala, keď sa muži červenali, vždy boli tak nejako viac zaujímaví... a zraniteľní. Potvory červené, nech sa len topia vo vlastnej šťave!

Zakoktal, že nie je.

"A to si tam ani nebol?"

Pokýval hlavou.

"Načo si mi klamal? Prepáč, ale toto je nejaká blbosť!"

Nebola. Len čo to dohovorila, pochopila. Namiesto Romanovej manželky a detí, ktorých prítomnosť by v tejto chvíli pri regáli s káblami celkom pochopila, sa k Romanovi niesla blonďavá potvora vo veľmi veľmi veľmi vypasovanom tričku. Vysoká a neuveriteľne sexy? Nie, neuveriteľne vulgárna! Protivná! Afektovaná! Táňa na ňu vyvalila oči a mala chuť jej doškriabať tvár. Nespravila to. Pozrela sa na toho chudáka a opľula ho. Úplne ľudsky mu vchrstla do tváre všetko, čo sa jej v ústach za ten krátky čas nazbieralo. Otočila sa na opätku a odkráčala... Toľko hnevu v svojej hlave necítila už dobre dlho...

Potrebovala sa upokojiť. Doma si sadla do kresla a vytočila číslo, ktoré malo byť dnes pre ňu tabu. Číslo, ktoré malo byť vlastne tabu navždy, ale ktoré raz - keď sa Roman sprchoval a ona neodolala pohľadu na jeho mobil - objavila a odvtedy si ho ktovie prečo pamätala:

"Pani Košanová? Áno? Tu je... vlastne to je jedno kto. Chcela som vám len povedať, že váš manžel je hajzel, ktorý to ťahá s niekoľkými ženami, prepáčte, samozrejme okrem vás, naraz... Mali by ste sa mu lepšie pozrieť na zúbky. A aj na účet... Ach mrzí ma to, ale cítila som istú morálnu zodpovednosť vám to povedať."

A bolo! Pani Košanová sa s najväčšou pravdepodobnosťou v správnej miere psychicky zrúti a doma spraví Romankovi to peklo, ktoré mu Táňa s celého srdca praje. Aké pohodlné je byť ohrdnutou milenkou a nie manželkou. Ešte aj tú ponižujúcu prácu nadávania, hrozenia, vytvárania ultimát, preverovania a pod. spraví niekto za vás!

Ale i tak sa necítila spokojne. Nič nešlo, ako malo. Roman bol v háji! Milan od momentu, keď ho videla so svojím otcom, stratil akékoľvek šance a Dano k nej teraz, kým je tu Miro, nemôže prísť. Jej celý svet točiaci sa okolo testosterónu, nákupov a akých-takých pracovných úspechov začínal pripomínať ementál po záruke. Prázdny, nudný a smradľavý... Ale aby si toto Táňa uvedomila, na to by nemohla byť Táňou! Musí spraviť čosi, čím všetkým naokolo vyrazí dych. Ale na modeling bola stará, reality show nefrčali a odísť protestne do zahraničia sa jej nechcelo!

Ale ona na to príde. Musí... dáva si 20 minút na skutočne intenzívnu úvahu...