hm

Nevedela celkom presne, kam ide. Nemala nič v pláne a nič vhodné na zlomenú náladu do dnešného plánu ani nebolo v ponuke. Jediná osoba - Petra, ktorej by sa tak rada pri pohári vína vyspovedala, bola na Krku s partičkou poloznámych kamarátok z gymnázia. A jej úlovky sa rozpŕchli... Miro, och, nie, Miro... ten sa nerozpŕchol, ten sa zakliesnil medzi jej dve hemisféry a spokojne si tam hovel. Pri každom pohybe myšlienok jeho prítomnosť v hlave cítila, bolel ju, rezal, prenasledoval... Nevedela na neho nemyslieť! Už dávno sa votrel tam, kam sa žiadnemu inému mužovi nepodarilo dostať - do jej srdca, ale potom ho, niekde na španielskej pláži v náručí jedného z tých horkokrvných donchuanov, šťastlivo zo srdca vykopla... Lenže aj vtedy, pred rokmi, to začínalo takto - myšlienka, myšlienka, myšlienky, úvahy, predstavy, sny... sny... sny... a bol hlboko vnorený v hrudi. Ľahká fyzika lásky! Ako jednoducho proces zamilovania vyriešila a psychológovia pri tom o láske toľko nakecajú... No, hej... Zamilovať sa! Ale opätovne? Fraška! Dvakrát do jedného muža? Dvakrát do toho istého kreténa? Nie, nie, nie... Toto je len nejaká chvíľková citová indispozícia spôsobená náhlou spoveďou jej "milej" sestričky Vierky... Tak rada by ju priškrtila!

Počkať! Počkať! Toto nie je prelud! Niekoľko metrov pred ňou sedel skutočne on. Mal na sebe čierny oblek s vytiahnutými rukávmi bielej košele a hlavu si opieral o dlane. A oproti nemu sedel človek, ktorého by v Mirovej prítomnosti nikdy nečakala. Jej otec, pravdepodobne rozhodnutý prevetrať všetky jej bývalé, súčasné i budúce vzťahy! Otec! Tento týždeň už druhýkrát? Čo ju chce citovo vytýrať? Aj keď nemala, neodolala. Sadla si k paralelnému stolu, len do vedľajšej kaviarne. Oči namierila na nevšedný pár a bolo jej celkom jedno, či ju uvidia.

Ale oni nevyzerali, že by si všímali svet vôkol seba. Družne čosi dôležité rozoberali. Pôsobili priam nežne, rozkolísane... placho. Ako dve deti pristihnuté pri zakázanej hre! Ojojoj, snáď nie! Snáď sa oni dvaja nerozhodli spolu... Oni sú homo....? Oni spolu chodia? Oni? Brrr, bleee... Zvrátené... Zdvihla sa. Tejto predstave síce neuverila, ale nahnala jej na tele poriadne zimomriavky odporu. Čo sa v tomto svete deje? A prečo práve ju si ktosi zobral na mušku, aby ju takto preplieskal? Otec, Miro, otec, Milan, zvrhlý Roman, zákerná sestra, prelietavý a ktohovie či aj nie nainfikovaný Dano... Katastrofálna dovolenka! Začína to v jej hlave vyzerať na fundovaného psychiatra!  

Miro sa nadýchol. Nič iné ani nemohol spraviť. Čakala ho nepríjemná záležitosť. Nepríjemná pre neho aj pre iných. Nie dosť, že mal vyriešiť svoje problémy s bývaním? Že jeho mama a malý brat majú finančné problémy, ktoré okrem neho nemá kto za nich vyriešiť? Nie dosť, že mu jeho nádhera denno-denne vyvoláva a lanári ho späť k sebe? A on ju nechce! Ešte aj toto sa mu muselo stať! Tánin otec a jeho priznanie mu vyrazilo dych. Preto musí dýchať. Rýchlo rozmýšľal, čo spraví... Najskôr zobral telefón, vybavil si v práci dva dni voľna, potom požiadal kolegu, či u neho nemôže pár noci prespať, poslal Táni sms, že sa nejaký čas neukáže, ale potom sa určite ozve a šiel vybrať do banky 50 tisíc pre mamu. Už dnes večer to všetko začne riešiť. Asi je na čase, aby sa prestal na svojom pieskovisku hrať a aby začal čosi aj stavať... Nie z piesku, ale z kameňa, ak je aspoň ako-tak rozumný.

"Ahoj. Neprídem pár dní, ale potom sa ukážem. Určite, pekné dni. Miro." Nič viac, nič menej. Žiadne vysvetlenie. Debil! Debil! Debil! Teraz sa s ním Táňa naozaj potrebovala stretnúť. Chcela si niektoré otázky vyjasniť. Aspoň tie najhorúcejšie, ktoré jej dnes pomotali hlavu. Začala písať správu, v ktorej ho chcela poprosiť aspoň o krátke stretnutie... Nedopísala! Ona predsa nie je tá, čo sa musí domáhať pozornosti chlapov! Namiesto toho zavolala do práce, že ruší dovolenku a zajtra nastúpi.

Ale ráno sa jej nastupovalo veľmi zle. Celú noc nespala. Sledovala mobil, či v ňom neblikne sms-ka z neznámeho čísla alebo či sa predsa len neukáže Miro. Keď sa nič nedialo, o piatej začala spriadať plány, ako sa celej mužskej populácii spoľahlivo pomstí... O ôsmej už v tých plánoch mala zmätok. Dala si z prsta dole "snubný" prsteň a pri rannej káve sa rozhodla spraviť iba jedno jediné - všetkých ľudí s chromozómom XY zo svojej hlavy navždy vymazať. Neoriginálne, ale užitočné! Oddnes bude pragmatická...