hm

Celý týždeň uvádzam veci na pravú mieru. Z akýchsi nepochopiteľných príčin sa od pondelka dozvedám samé nepravdy, polopravdy, zle vysvetlené tvrdenia a "zaručené" novinky, z ktorých sa vykľujú iba riadne kačice.

Mohla by som na to kašľať a aj by som na to rada kašľala, keby sa ma to vždy nejako netýkalo. Podrobnosti nebudem ani rozvíjať, lebo pri všetkom šťastí aj z najmenšej zmienky vznikne dačo úplne iné a zase budem doma... resp. späť v klebetnej kaši.

Prečo si ľudia tak domýšľajú? Prečo radi veci vo svojej hlave pretransformujú a podajú v úplne iných súvislostiach? Načo sa rýpu v tom, čo sa ich netýka? Nemohli by tú svoju zvedavosť, škodoradosť, podrývačnosť a spol. nejako krotiť?

A bach ho! Dnes stretnem človeka, čo som ho asi rok nevidela. Po krátkom úvode na mňa hneď spustí: "To si mi ty hovorila, že Joža vyhodili z práce? Hej, hej, ty!"

Nezmôžem sa ani na zúfalé kedy by som to asi mohla spraviť? a už pokračuje vo svojom: "Práve teraz sme o tom s Jurom, Táňou a Evou hovorili. Som spomínal, že to mám tuším od teba!"

Zatočila sa mi hlava. Tak teda vďaka! O Jožovi neviem nič, iba ak to, že stále robí, kde robil. Kamarátka mojej kamarátky je totiž jeho kolegyňa. Nič v zlom, ale nemám slov. Čo dodať? Mám teraz Jura, Táňu a Evu obvolať, že to nie je pravda a Jožovi poslať sms, že to, že ho vyhodili z práce, nešírim ja? Nie, to by som to celé ešte starostlivo dorazila.

Budem mlčať a dúfať, že Jožo sa o svojom "vyhadzove" tak skoro nedozvie. A ak áno, tak snáď nie aspoň v tom znení, že túto zaručenú informáciu roznášam po všetkých kútoch sveta práve ja!