Dala som študentovi známku. Vraj nesprávnu. Áno, nesprávnu, tiež si myslím. Nezaslúžil si ani tú. Ak by som hodnotila našepkávanie, resp. schopnosť vymotať a vyjadriť sa z našepkávaného, mal by jednotku, ale takto to skončilo medzi tri a štyri.
Hodil o zem pero. Rozbilo sa na márne kúsky.
A mňa to neprekvapilo. Nezľakla som sa. Vlastne prekvapilo ma len to, aká som zostala pokojná. Nič, ani tik, ani pohnutie hlavou. Len som zľahka pozrela na maličké kúsky pera na zemi.
Mám dobrý výcvik z bývalej školy. Kdeže už mňa môže prekvapiť, keď študent hodí pero na opačnú stranu, ako sedím ja? Kdeže sa ja už len zľaknem, keď sa mi vyhráža, čo všetko mi môže spraviť alebo spraví, AK...? Nie, nepoľavila som, ani mi to nenapadlo, známka zostala, môj pokoj tiež.
Ale v skutočnosti sa pýtam, či je to takto normálne? Či je učiteľ povinný obrňovať svoje nervy a občas aj telo, len aby v relatívnom zdraví prežil hodinu?
A to naozaj teraz učím na veľmi mierumilovnom mieste, verím, že podobných (a ešte aj originálnejších) zážitkov majú iní pedagógovia oveľa viac...
Komentáre
no
rozvadzat ale nemam cas :)
toz nabuduce :)
:) tak som zvedava
lubica, nie je to normálne v žiadnom prípade
lubica
vela nervov prajem :)
derechura i pumandulka :)
To mu určite len od nervozity
Mám pocit, že by mali mať pedagógovia ochranu v podobe "verejného činiteľa". To znamená, že kto by udrel učiteľa, skončí, akoby udrel policajta... museli by si to riadne rozmyslieť, keby rodič za svojho spratka musel zaplatiť mastnú pokutu alebo väzenie...
lasky :-)
Nejaká výnimôčka by sa snáď v parlamente našla... (-:
no, lasky, uvazujem
nie, nie, robim si srandu, tie vyhody radsej nechcem, ved by mi ich pri tych prazdninach uz fakt nikto neodpustil :)
Ľubica...
lasky, len ked ja s tym platom
ale mozem fukat, kupim si bublifuk :P :)
ach tá škola :))
no tiež sa mením ako pedagóg...na ďalšej hodine zase nepracoval, mňa to dosť žerie...ušlo mu, že je slovina nuda...no jasné, že je, keď je lenivý ako voš...majú pripravené pracovné listy, na ktorých makali naši slovinári, originálne a úplne nové, ešte som im to všetko nafotila...a tá poznámka ma dožrala natoľko, že som ho vyvolala, že ak chce, sranda bude...ostatní sa začali smiať :)) a tak som mu ukázala, ako sa smeje Jozef, ako zabáva Mariana, ako sa celá trieda bude dobre zabávať, ak ho vyvolám...dala som mu na váber, buď bude pokračovať v pracovnom liste alebo bude sranda...hádaj, čo si vybral? :) a tak, bola som odporná, ale občas sa pohár trpezlivosti preleje aj mne a je to čoraz častejšie...
to bol môj zážitok ;) no zatiaľ s ami nik nevyhrážal, vedia, že im nechcem ublížiť a že sa snažím správať férovo...poznajú môj hnev, aj humor, aj priateľskú tvár....len či ich aj niečo naučím, neviem...
prajem dobrú noc a pevné nervy ;) viem, aké je to ťažké a obdivujem tvoju rozvahu a pokoj :)
* nanajnáročnejšiu úlohu, nie hodinu
ľubica
dionea ďakujem
a topas, áno, áno, tam niekam mierim tým mojim dnešným článkom :))) pekný dník :)))
hm čo ja viem?
romuska :)))
aj ked viem, ze staci hadat raz :D ale nepiiiiis to sem :))) este nas obvinia, ze zverejnujeme mena :))) ale viem, ze vies...
hehe