hm

Kto sa bude v piatok smiať, v nedeľu bude plakať. Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. ... týmto sa to začalo. Môj otec mi tieto vety pravidelne každý piatok alebo každý deň, keď som sa výraznejšie zasmiala, opakoval. Verte, že toho smiechu nebolo priveľa, ale ak bolo trochu, prišlo toto. Dnes mám smutný výraz na tvári akosi prišitý... Prečo by aj nie!

Keď ťa svrbí nos, budeš sa s niekým hádať. ...tu je síce záchrana, že si ho každý, s kým prídete do kontaktu, poškriabe, a tak to "odčaruje", ale skúste si to v praxi: nezdá sa vám, že nezainteresovaní ľudia na vás pozerajú akosi inak? 

Kto nájde zhnité jablko na Štedrý deň, ten do roka umrie. Na koho sa na Štedrý deň otočí svetlo sviečky, ten do roka umrie. ...toto prišlo o niečo neskôr. Nemusím snáď ani opakovať, že jablkám a sviečkam sa na Štedrý deň vyhýbam, a každého nešťastníka, ktorý by sa týchto predmetov pokúsil dotknúť, vystríham. Ja viem, že som za blázna, podobne ako s tým škriabaním nosa, ale tak... ja nechcem vedieť, či do roka umriem!

Ako na Nový rok, tak po celý rok... toto je prosté: ak sa na Nový rok cítite na milú Jarmilu (čo sa väčšina obyvateľov cíti: opica, povianočná depresia a pod.), budete sa na milú Jarmilu cítiť celý nasledujúci rok. Z toho mi logicky vyplýva, že si vlastne za to všetko nešťastie v roku môžeme sami... Ak by sme sa 1. januára nabili endorfínmi, taký krásny rok by sme prežili, ani by sme sa viac nemuseli snažiť... No bude to treba zvážiť.

A je toho ešte oveľa oveľa viac. Pre prípad, že tiež veríte týmto vetám (a oni, aj keď to nerada priznávam, väčšinou vychádzajú), ich viac ani neuvediem...

Ale dnes ráno, keď som pomerne šťastná (hoci akýkoľvek náznak šťastia nikdy neveští nič dobré), vykračovala do obchodu, čiže trošilinku šťastná z toho, že svieti slnko, som vykračovala do obchodu... a uvažovala som práve o tom, že je skvelé, že svieti slnko, že zrazu sa vo mne prebúdza nejaká utajená energia... sa z rádia ozvalo: Pranostika vraví, že ak je tretí januárový deň slnečný, bude hrozné leto. A mám to! Takže aspoň sa nečudujte, že som dobrovoľne depresívna...