Môj mix. Také výlevy. Zmiešané pocity.
Pokúšam sa ich rozuzliť už niekoľký deň. A namiesto toho, aby som konečne napísala nejaký múdry, záverečný, o poznanie plnší článok, sem zase len hádžem úvahy o snoch... ale keď tie sny sa tak vtieravo vnucujú... potvory.
V detstve je to také ľahké. Nakreslíte si dom a v dome, čo chcete. Postavíte si z lega lietadlo a v ňom celý jeho "svet". Bábiky položíte tak, ako vám to vyhovuje... všetko podľa vlastnej fantázie. A niekde na prahu dospelosti na vás ktosi zareve: "Máš svoj životný cieľ? Vieš ty vôbec, čo chceš?" A kým vy kokcete nejakú únosnú reč ako obhajobu, on už na vás jačí, aby ste sa na seba pozreli, ako vyzeráte: "Trhan, fagan... posledný žobrák!"
Ešte vám v hlave odznieva Popoluška a aká-taká nádej, že niekde tu, v tomto svete, je spravodlivosť a že dobro tiež existuje a vás si určite nájde - a vy sa už musíte pozrieť realite do očí: "Nesnívaj, ty hotentot, práca sa sama nespraví. Peniaze sa nezarobia. Takto nič nedosiahneš... Zobuď sa!"
No a ... Zobudíte sa. Celkom neviete z čoho, ale ste hore. Stále viac a viac prebudení, stále viac a viac čulí... Až zrazu sami uveríte tým slovám - vašim slovám, z vašich úst, že iba, to čo si reálne vytýčime, sa nám splní... že najmä hmotný úspech je úspechom... že v našich silách je všetko... že sme odolní a pevní preto, lebo v našom živote nastal ZLOM... Bláznivo sa smejete na tom, že ste sa kedysi nechceli zobudiť. Chceli ste žiť v tom trapnom svete neexistujúcich vecí, verili ste na... to je jedno... našťastie si už ani nepamätáte, na čo všetko ste mohli veriť. A pritom - ľaľa - úspech sa dostavil aj v tomto reálnom svete... Parádny svet. Ale dokedy?
V našich silách nie je všetko. Keby bolo, už dávno by ľudia nezomierali, neboli by chorí. Reálny svet vie svojou obmedzenosťou desiť oveľa viac ako vymyslené strašidlá.
Tých myšlienok podobného charakteru je ešte celá kopa... a vtom sa vrútil do môjho života film. Zase film. Pre priaznivcov plánovaného prístupu - nie, výber nebol podľa môjho scenára... dostala som sa k nemu úplne neplánovane, náhodou, ako slepé kura k zrnu, ale... v úplne správny čas... - Most do krajiny Terabithia (ak je to nesprávne napísané, ospravedlňujem sa... avšak nejde o názov)... Nech mi tento týždeň vírilo v hlave čokoľvek, ten film to skrátka zachytil. Fantastická paleta fantastických vecí. Unikátny a perfektný... Ani neviem, ako ho pochopili iní, ale mňa skutočne vzal... Už tou náhodou, že práve dnes...
Rozdiel medzi skutočnosťou a fantáziou. V prospech fantázie, samozrejme :)))
Je mi jasné, že pre dobro všetkého vôkol mňa... a aj pre isté existenčné otázky, lebo na seba musím nejako "dospelo", t. j. rozumne zarábať, sa z tej mojej "terabitie" budem musieť dostať späť domov, ale nesľubujem, že sa do čarovnej krajiny ešte nevydám... Dodáva mi silu... Ak mi teda niekto tam hore dá na môj návrat ešte príležitosť :)
Komentáre