hm

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

hopla! niektoré sny sa skutočne plnia...

kde som to čítala?...že naozaj si rozmyslite, čo chcete, lebo sa vám to nakoniec splní...?

V prvom ročníku na gymnáziu sme sa rachli do štvrtákov. A ako veľmi! Vedeli sme o nich všetko, najpodrobnejšie však asi rozvrh a ich návyky... pretože na tom záležalo kde a kedy ich môžeme stretnúť...

Skutočne neviem, kto jedol tie rožky z bufetu, ktoré sme kupovali iba preto, že boli lacné a že oproti práve sedeli oni. Tešila som sa na piatkovú angličtinu (aj keď hodina to bola viac ako strašná) len preto, že učebňa bola pri ich triede... a tam sa zvaliť na zem a pozorovať ich neprišlo nikomu podozrivé... Milovala som matematiku (čo na tom, že mi z nej hrozila trojka), lebo nás ju učila ich triedna a ona o nich taaak často hovorila. Svojho času sme sa začali zaujímať aj o technické kreslenie z úplne banálneho dôvodu - na tej chodbe trávili najviac času!

Najlepšie boli "plesy", jednak ich organizovali oni a jednak sa tam k našim idolom dalo celkom pekne priblížiť. Občas sme k nim aj prehovorili, napr. prepáč, môžem prejsť? a pod.... To bolo zase o čom celé dni s kamarátkami kecať! ...a ešte nedele - prechádzky po meste, kde sme obiehali bytovky a domy, v ktorých bývali... To bolo radosti, ak náhodou vyšli z vchodu...

A potom prišiel máj a oni maturovali. A odišli. O-d-i-š-l-i! Náš veselý stereotyp sa zrútil. Tuším sme prestali kupovať aj tie rožky... stáli sme a úplne melancholicky hľadeli na "staré" miesta... Teraz mám tendenciu zľahčovať, ale vtedy mi bolo naozaj strašne.

Chýbala nám celá trieda. Snívala som o tom, že sa môžem s nimi stretávať, že sa čas nejako vráti... u nás posunie vpred a my budeme ich spolužiačky. V takých snoch som prežila prázdniny... nehovoriac o tom, že jeden z nich (ech, práve ten, do ktorého som bola zaľúbená ja) už v to leto stál na našej streche a montoval anténu. Aj keď to vyzeralo až paranolmálne romanticky, v skutočnosti prišiel so svojím otcom - opravárom a chudák vôbec nevedel, kam ide. Život je pes a ja som práve v tom momente musela odísť na chatu. Zaľúbené pohľady na strechu som teda hádzala len niekoľko sekúnd... a musela som odísť. Aký paradox!

Našli sme však spôsob, ako sa s nimi skontaktovať. Telefón! Mobily neboli, takže pevná linka :))) O týchto veciach podrobne nechcem, to by bolo nadlho. Ale existuje jedna kroniku, v ktorej to všetko je a ku ktorej sa ešte dostanem...

...a my sme sa s niektorými z nich stretli. Prirodzene, môj idol tam nechýbal. Boli sme vonku na lavičke, boli sme s nimi aj na diskotéke, dokonca ma prišiel aj raz pozrieť... Nie, nie, chodenie sa nekonalo, ale... V čase, keď mi to už bolo jedno (asi tak tri roky potom, v čase, keď som bola pouši zaľúbená do iného), pravidelne mi volal a ja som sa odvážila priznať aj dôvod, prečo som to všetko vtedy robila... To bol tak prvý krok k splnenému snu.

Súčasťou ich kolektívu som sa však nestala! Lenže... čas hnusne plynul a ja som sa ocitla vo firme, kde je jeden z nich šéfom. Náhodou! A budúci víkend mám ísť na školenie. A na tom školení má byť aj časť z nich. Našu kroniku som šéfovi požičala už v stredu... vyvalený sa bavil na tom, ako si nič z toho nepamätá. Jasné, nikto z nich si nás z gymnázia nepamätal. Na to som si už zvykla. A mne sa teraz na to školenie vlastne nechce... Je mi tak nevoľno z toho, ako sa niektoré sny splnia, hoci až v čase, keď ich splnenie nie je dôležité...

Ale pobaví :))) Takéto zvláštne "obrátky v živote" sa mi stali častejšie. Týkali sa aj iných ľudí a iných vecí. Mnohé zo snov vystúpili celkom reálne predo mňa... škoda len, že zvyčajne po termíne. Ale niekoľkým z nich sa to podarilo načas :))) Preto pozor! Iracionálno je nevyspytateľné!  

 


len tak náhodou | stály odkaz

Komentáre

  1. náš život je v našej hlave..teda..fakt to plati..
    dávajme si pozor na to,čo chceme..
    publikované: 01.03.2008 14:13:30 | autor: MissEllie (e-mail, web, autorizovaný)
  2. :o)
    aj ja si pamatam na prvak gympla, ako som s kamaratkou omrkavala stvrtakov na chodbach.. boli sme do nich taakeee zblaznene! :o) tiez sme robili nezmyselne veci typu kupovanie rozkov, tiez sme prechadzali okolo s "mozem prejst?" :o)) a potom sme cely vikend naivne fantazirovali :o)) ...zatial co oni sa na nas smiali. ;o)
    publikované: 01.03.2008 14:50:24 | autor: amalka (e-mail, web, autorizovaný)
  3. pamatam aj ja:)
    obiehanie tried, satni, domov, kde byvali...a presne...stalo sa mi aj to, ze ked sme sa po rokoch stretli a zaujem z jeho strany bol, moj bol uz uplne inde a cudovala som sa, preco som prave kvoli tomuto cloveku nemohla kedysi spavat:)
    Niekedy je velke stastie, ze sa sny nesplnia:))))
    publikované: 01.03.2008 15:04:46 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. uf:))
    mooooc pripomina moje spoluziacky, ktore odpocitavali dni do matury, kedy uz svojich milacikov neuvidia a boli z toho dalsi rok v depkach:))
    publikované: 01.03.2008 17:44:12 | autor: kiinka (e-mail, web, autorizovaný)
  5. do paroma
    preco na nasom gympli nepredavali rozky? a prvacky si nevymyslali bizarne zamienky, aby nas, stvrtakov videli? Alebo to tak bolo, len sme si to nevsimali? :-))
    publikované: 01.03.2008 19:20:07 | autor: bandol (e-mail, web, autorizovaný)
  6. bandol :)
    ...ale ver, že nejaké prvačky by sa určite našli... len - ako píšeš - nejako ste si ich nevšimli... :)
    publikované: 01.03.2008 21:33:47 | autor: lubica (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014