hm

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Keď sa muži zbláznia (14. časť)

S policajtom to napokon skončilo dobre. Asi tiež nemal chuť stráviť zvyšok dňa s tlupou zábavychtivých cudzincov, a tak len pozorne obzrel okolie, či niekto nemohol incident odfotiť, natočiť alebo v inej forme predať na nevhodné miesta a s niekoľkými hrozivými vetami sa s nimi rozlúčil. Ale čo teraz s mokrými Talianmi?

Posadila ich na lavičky a čakala. Nech sa sušia! Kvapkalo z nich ako zo zle vyžmýkaných ponožiek, ale našťastie sa smiali. Na plánovanú návštevu múzea mohla zabudnúť! Keď všetko pôjde dobre, o takú hodinu budú mierne suchí a môže s nimi pokračovať v prezentácii atraktivity hlavného mesta.

Vtedy si zrátala dve a dve a prišla na to, že Mirovu narodeninovú oslavu nestíha. Nielenže sa nestíha obliecť, upraviť a kúpiť darček, ale ona nestíha ani prísť. O siedmej má byť spolu so svojimi kumpánmi na veľkej gilovacej párty so slovenskou cimbálovou muzikou a - podľa šéfa - neskutočným množstvom alkoholu. O ôsmej má byť na oslave. Sadla si vedľa najpokojnejšieho z Talianov a veľmi veľmi sústredene sa zamyslela. Nepomohlo. Napadlo jej len, že do hotela Devín to v tejto chvíli nie je ďaleko, a tak zmenila plán. Suchí - mokrí, pôjdu sa ubytovať. Potom dorieši ten zvyšok... 

Ubytovávanie, prezliekanie, následný výstup na hrad, krátky obed na Michalskej, prehliadka múzea i dvojhodinové nákupy v Auparku dopadli dobre. Aj darček pre Mira napokon mala. Dala mu spraviť luxusne zabalený košík prvej pomoci, v ktorom okrem šampanského, dvoch značkových pohárov, orieškov, sviečok a červenej kravaty, bol aj zväzok tridsiatich prezervatívov ako symbolu dosiahnutej vekovej hranice. Možno trochu dvojzmyselné, ale - ako ho pozná - praktické... Nepraktické však bolo nosiť ten kôš so sebou a pritom sa tváriť uvoľnene, milo, sviežo... sviežo, dnes toto slovo neznášala!

Na párty prišla polovica kancelárie, šéf, niektorí obchodní partneri a zvyšok sveta, čo nehovoril po taliansky. Čiže sa presúvala z miesta na miesto, prekladala, usmievala, lichotila... v hĺbke duše dúfala, že budú rýchlo piť a ak sa aj neopijú, aspoň zvolia reč tela, gestá, mimiku a ona bude môcť čo najskôr odísť. Vynívaný okamih prišiel o pol jedenástej. Uvoľnená, aj keď nie vnútorne, iba z pracovných povinností kráčala k reštaurácii, v ktorej sa konala druhá veľká akcia dnešného večera - Miro a jeho narýchlo zorganizovaná "tridsiatka".

Kým tam prišla, bolo jedenásť. Nahliadla dnu. Všetko prebiehalo výborne. Každý sa usmieval, rozprával. Z úzkej chodby vyšla von len jedna dvojica. On stredne nízky, pohľadný, ona krásna. Až odporne krásna. V ľahkých čiernych šatách s vysokými ihličkami... V duši sa Táni zrodil nepríjemný pocit. Opäť nahliadla dnu. Tých krásnych, pekelne krásnych žien tam bolo veľa. Ako maku na ópiovom poli. Ľahko sa pohrávali so svojím charizmatickým nábojom a likvidovali každý náznak mužského nezáujmu. V odraze skla uvidela seba. Kvetinkové šaty, ktoré mali decentne očariť Talianov, sa sem vôbec nehodili. Nehodili sa sem ani jej vetrom ošľahané a dymom presiaknuté vlasy. Aj lift mejkap s 24-hodinovým účinkom svoje posledné poslanie už asi pred hodinou spnil... Strhaná a unavená žena s košom najväčších nezmyslov predsa nedokáže nikomu z bandy týchto horenosov vo vnútri konkurovať. A hoci pozná zopár takých, čo by s poctou, odvahou alebo len z lásky k adrenalínu do toho osieho hniezda vošli, ona teda na prehry zvyknutá nie je! Berie na seba aj riziko, že s Mirom je definitívny koniec (a nebol ten už pred tromi rokmi?), berie všetko... Chromozóm XY stop!

Ešte raz nahliadla dnu. Svoje rozhodnutie potvrdila. Nebolo prečo vojsť. Miro sedel pri stole, jeho tvár zakrývali vlasy tej štyridsiatničky zo včera, jej ruka bola na jeho ruke a zjavne si mali čo povedať. Potrebuje ona toto? Počúvať ďalšie nezmysly rodeného kreténa, ktorý bez rozmyslu berie ženy... a možno aj mužov... hlava-nehlava? Vybrala z tašky košík a na darčekovú tabuľku napísala: "Nemohla som prísť. Pracovné povinnosti. Peknú zábavu. Táňa." A podala to tej dvojici pri dverách: "Odovzdajte to, prosím, oslávencovi, ale povedzte, že to priniesol nejaký poslík, nejaký chalan alebo také dačo..."

Zasmiali sa. Nepochopili. Ale jej to bolo úplne jedno. Hlavne rýchlo preč! Preč! Konečne sa poriadne vyspať...         


Poviedka | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014